Čo som sa naučila v oblasti Internet - 2. pokračovanie

Slovenské príslovie hovorí: Viac hláv, viac rozumu

 Na úvod

Wikipédia je toho dôkazom. Doteraz som ju poznala hlavne ako zdroj vysvetlenia pojmov. Veď skoro každé „gúglovské“ vyhľadávanie na základe kľúčových slov, ponúka aj stránku wikipédie. O wikipedizácii spoločnosti sme diskutovali na vzdelávaní s lektorom v oblasti Spoločenské aspekty digitálnych technológií. Môj prvotný cieľ bol hľadanie rôznych informácií a ove­renie si, či ľudia, ktorí tam vkladajú stránky, uvádzajú zdroje. Hľadanie bolo úspešné, aj keď nie vždy som našla aj očakávaný zdroj informácií. Práve z toho pramení moja „obava“, či dané informácie sú správne. Ale presviedčam samú seba tým , že práve otvorenosť systému zabezpečí, že veľa očí vidí slobodný obsah a prípadné nezrovna­losti v obsahu niekto opraví. Takáto vec sa prihodila aj mne ako prispievateľovi.

Čo som sa dozvedela

Wikipédia - je otvorená slovenská online encyklopédia so slobodným obsahom, ktorý môže každý používať, pridávať a meniť: http://sk.wikipedia.org/wiki/Hlavná_stránka

Zahŕňa aj ďalšie projekty: Wikipédiu prevádzkuje nezisková nadácia Wikimedia Foundation, ktorá spravuje aj veľa iných mnohojazyčných a otvorených projektov.

Našla som kategóriu: Školy na Slovensku/Stredné školy

http://sk.wikipedia.org/wiki/Kategória:Stredné_školy_na_Slovensku

a moja škola tam nebola. Žiadne informácie. Tak sa zrodil môj druhotný cieľ. Keďže som správcom školského webu, a teraz,  keď sa žiaci rozhodujú kam na strednú školu, keď robíme nábory, organizu­jeme dni otvorených dverí, vytváram propagačné materiály, aktualizujem pre školský rok 2011/2012 informácie na dôležitých serveroch a viem, že rodičia, žiaci a výchovní poradcovia vo zvýšenej miere navštevujú stránky stredných škôl (dôkazom mi je aj stúpajúce číslo návštevnosti tej našej - sosptn.sk), povedala som si, že to skúsim.  Vlo­žím stránku Wikipédie, kde budú informácie o škole. Keď som si čítala úvodné pokyny a akých chýb sa vyvarovať, zistila som, že s účelom propagácie školy nemôžem rátať. Je to jasné z charakteru Wikipédie-veď je to encyklopédia. Tak som sa rozhodla len pre zverejnenie faktografických informácií (žiadne telefónne čísla, ani dni otvorených dverí alebo získané ocenenia...) a na záver som uviedla zdroj.

Postup:

1) začiatok: Vytvorenie konta/prihlásenie

Vytvoriť nový účet

2) po úspešnej registrácii privítanie/používateľské nastavenia

3) Editácia

podľa pokynov – dodržiavať wiki formátovacie značky

4) Uložiť stránku

5) Vo Wikimedia nahrať obrázok školy (nastaviť licenciu, povolenia)

6) Upraviť stránku Wikipedia – upraviť v infobox

| Obrázok         = [[File:Foto sosptn.jpg|thumb|Foto sosptn]]

Výsledok:

http://sk.wikipedia.org/wiki/Stredná_odborná_škola_pod­nikania_Trenčín

Opravu štylistiky a špeciálnych znakov mi spravil nejaký dobrovoľný redaktor Wikipédie - Wookie, takmer okamžite po zverejnení stránky. Tým ma „nakopol“, aby som spravila encyklopedické odkazy na pojmy a kľúčové slová (napríklad u odborov štúdia). Ešte som vyriešila, po upozornení, nastavenie povolení na preberanie obrázku.
Každá oprava je zaznamenaná v histórii, môžeme zistiť IP adresu, z ktorej bola úprava spravená, napr.:
- (aktuálna | posledná) 09:26, 16. november 2010 87.197.27.73 (Diskusia) (3 522 bajtov) (→Zdroj: aktualizácia) (vrátiť)   
- (aktuálna | posledná) 20:21, 15. november 2010 Wookie (Diskusia | príspevky) D (1 754 bajtov)(štylistika) (vrátiť) 
- (aktuálna | posledná) 19:49, 15. november 2010 Kvetoslava (Diskusia | príspevky) (1 744 bajtov)(→Profil školy) (vrátiť)

Moje najdôležitejšie poznania pri práci s Wikipédiou :

1. Informácie vo Wikipédii majú mať faktografický a nie propagačný charak­ter.
2. Článok by mal obsahovať aj vhodný obrázok - článok Obrázky radí, ako na­hrávať obrázky na Wikipédiu
3. Prispievatelia do Wikipédie by mali mať na pamäti nasledujúcich 5 pravi­diel:

• Wikipédia podporuje atmosféru priateľstva a otvorenosti; redaktori ko­najú v dobrej viere; ak niekto urobí niečo, čo nás rozhnevá, je potrebné nechať zdvorilú správu na diskusnej stránke, s otázkou prečo.
• Wikipédia má encyklopedický charakter, z tohto dôvodu je články potrebné písať encyklopedickým štýlom.
• Články musia byť objektívne; prispievateľ má mať nestranný uhol pohľadu, často označený skratkou "NPOV" (z anglického "point of view"); namiesto jednoduchého pohľadu z jednej strany sa snaží prezentovať všetky relevantné stanoviská bez toho, aby posudzoval, ktoré z nich je správne.
• Je nevyhnutné rešpektovať autorské práva; do Wikipédie nie je dovolené pri­dávať bez povolenia materiál, ktorý je chránený autorskými právami.
• Je vhodné uvádzať zdroje, ktoré boli použité pri tvorbe článku, aby sa informá­cie v prípade potreby dali overiť.

Využitie vo vyučovacom procese vidím napríklad:

1. vyhľadávanie pojmov, ich vysvetlenie, definície v slovenskej aj cudzojazyčnej wikipédii
2. na základe zistení vo vyhľadávaní, doplnenie a úpravy na stránkach wikipédie (wikipédiu z princípu môže upravovať každý, teda aj šikovný žiak!)
3. tvorba stránok v kategórii maturitné témy/predmet (podkatégória) - ideálny encyklopedický charakter stránok, ktorý odkazuje ďalej na vysvetlenie pojmov a faktografických údajov. Dáva možnosť:

• učiť sa v súvislostiach,
• dopĺňať a upravovať obsah jednotlivých tém - byť spolutvorcom, byť zodpovedným za obsah zverejnených informácií

Tému wikipedizácia spoločnosti zaradím do tém v module Informačná spoločnosť v predmete informatika.

SOS pre školy: Grafický editor GIMP

Zrozumiteľný a efektívny nástroj na tvorbu a úpravu obrázkov.

Ako aplikácia je súčasťou operačného systému UBUNTU 10.4.

The GIMP je slávny linuxový bitmapový editor vo verzii pre Windows. Program by sa dal zrovnať s Adobe Photoshop a CorelDraw. http://sospreskoly.org/o-gimpe
Stiahnuť sa dá napríklad z:  http://www.softmania.sk/The-Gimp.html
Návody pre začiatočníkov sú: http://video.sospreskoly.org/video/gimp/kap1/

Info o využití SOS na slovenských školách

„Integrovať slobodný a otvorený softvér do školstva bez podpory pedagógov je veľmi ťažké. Pedagógovia vychovávame deti, ukazujeme im správne pohľady na riešenie problémov.“

S týmto názorom absolventa FMFI UK katedry základov a vyučovania informatiky súhlasím.

Slobodný a otvorený softvér prináša do výuky nové možnosti, ktoré neposkytuje žiadny proprietárny softvér. Lenže učitelia sú o tomto druhu softvéru málo informovaní, málo aktivni vypracovať určité plány, úlohy, aby sa softvér začal reálne použivat na vyučovani v školách vo väčšej miere.

Prečítaním jeho diplomovky som si doplnila obraz mojich informácií o histórii, terminológii SOS, ako aj jeho využití na slovenských školách. Budem určite čítať aj blogy mojich kolegov v tomto ĎVUI, aby som zistila, ako postupujú oni na svojich školách.

Ak sa aj vy chcete dozvedieť viac z tejto zaujímavej diplomovky, čítajte....

„Moje štúdium som ukončil vypracovanim diplomovej práce, ktorá by mala prispieť k vytvoreniu podmienok na úspešné použivanie slobodného a otvoreného softvéru na školach.“ Príloha: diplomovka.pdf

http://sospreskoly.org/pohlad-na-open-source-a-jeho-vyuzitie-v-slovenskom-skolstve

Ako využívame SOS v škole

(3DG1/zadanie W4)


SOS, nejde o volanie o pomoc, aj keď ďalej v programovaní to asi bude aktuálne, ale teším sa ...

Tu pôjde o slobodný a otvorený softvér.

Využitie SOS v našej škole

Priznám sa, že stav vybavenia odborných počítačových učební na škole ma už dlhšiu dobu núti rozmýšľať pri modernizácii o cene harvéru a o cene softvéru. Všetky počítače v našej škole pracujú pod OS Windows.

O operačnom systéme LINUX a jeho distribúciách učím žiakov v prvom ročníku, keď preberáme softvér (rozdelenie a operačné systémy). Som rada, že vďaka podpore ĎVUi, budem môcť nainštalovať UBUNTU do vytvoreného virtuálneho PC aj v učebni INF, a takto ukázať reálne žiakom alternatívu OS a jeho aplikácií.

Zo slobodného a otvoreného systému v súčasnosti najviac využívame:

• Internetový prehliadač Mozila Firefox, Opera (najobľubenejšie u žiakov)
• kancelársky balík OpenOffice.org - spracovanie textu, tabuliek a elektronickej prezentácie (ale ten majú viac doma žiaci a prinášajú v ňom spracované zadania)
• publikačný program Scribus - na tvorbu školského časopisu
• grafické aplikácie Gimp a Inkscape
• prehrávač médií VLC, BSplayer
• editor zvukových súborov Audacity 
• na úpravu videa  Movie Maker
• Irfan View - používajú žiaci na na úpravu fotografií a tvorbu efektov
• ZipGenius - na archivovanie, kompresiu súborov pri prenose

Upratovanie

(3DG1/zadanie W3)

A je upratané (na blogu), len kto pozametá to lístie?............
Doma nás to čaká... kolegyňky mi iste dajú za pravdu, že okná necháme na neskôr. Veď začína pršať a do vianoc je ešte ďaleko. Môj voľný čas teraz delím medzi rodinu, korytnačku a prípravy materiálov z INF pre externistov nadstavbárov.
Prajem pekné dni, aj keď tá krásna jeseň je už asi preč :-)

Ja a ďalšie vzdelávanie

(3DG1/zadanie W1)

O mojom vzdelaní a očakávaniach.

Učím na SOŠ podnikania v Trenčíne informatiku, aplikovanú informatiku, marketingovú komunikáciu a propagáciu. Som absolventkou Technickej univerzity v Bratislave, odboru automatizačná technika a v školstve som od roku 1991. Informatika ide dopredu rýchlym tempom a ja cítim veľkú potrebu nielen samovzdelávania, ale vítam ĎVUi ako cielené špecializačné štúdium pre učiteľov informatiky. Očakávam, že získam nielen nové poznatky a zručnosti v oblastiach digitálnej gramotnosti a programovania, ale aj didaktiky informatickej výchovy - nové metódy a formy ako učiť informatiku, aby žiakov zaujala a motivovala k práci. Zdá sa mi, že vyučovanie informatiky na SŠ sa uberá cestou naučiť žiakov užívateľské aplikácie, menej (česť tým, ktorí tak učia) viesť žiakom k samostatnému logickému mysleniu a riešeniu vlastných projektov. Pre mňa je to výzva a hľadanie spôsobov ako inovovať môj spôsob vyučovania INF. Dúfam, že tieto naše blogy budú ďalej slúžiť aj na výmenu skúseností a vzájomnú pomoc pri riešení problémov, s ktorými sa stretávame na ZŠ a SŠ.

Čo som sa naučila v oblasti Internet

(3DG1/zadanie W5/I3)


Tieto skratky netreba vysvetľovať, lebo ide o zadanie pre učiteľov v špecializačnom štúdiu informatiky. Príspevok informuje o tom, čo som sa naučila v časti Internet, a možno zaujme aj neinformatika, veď "gúglovské" služby sú veľmi užitočné a  na vysokej úrovni.

V časti Sociálne aspekty digitálnych technológií sme sa zamerali na niektoré oblasti internetu.  Naučila som sa praktické veci z oblastí: Rozšírené možnosti vyhľadávania, Čo sa o nás v internete dá dozvedieť, Google Analytics, Blogy a blogovanie, Wikipédia a Sociálny bookmarking. 
Na spracovanie svojho zadania som si vybrala

Google Analytics (GA), pretože som správcom školskej webovej stránky www.sosptn.sk

 

a zaujíma ma nielen koľko ľudí chodí na stránku, ale aj v akých časoch prichádzajú, ako dlho sa zdržia a mnoho ďalších informácií. Zaujíma ma to preto, že prichádza obdobie rozhodovania sa deviatakov, kde na strednú školu. Nielen uchádzači, ale aj ich rodičia určite surfujú vo zvýšenej miere po stránkach stredných škôl. Na tej  našej chcem sledovať, čo si pozerajú, či sa na stránku vracajú atď. 

Použitie nástroja GA demonštruje naozaj detailné sledovanie návštevnosti, ale aj správanie sa jednotlivých návštevníkov, čo je vyhodnocované rôznymi štatistikami a zobrazované graficky. Poskytuje jednoduchý a presný návod ako implementovať  GA na vlastnú stránku.

Postup: 

1. Už som mala  na Google vytvorený účet.
2. Bolo treba zaregistrovať stránku v Google Analytics.
3. GA priradil stránke kód, pod ktorým sa ukladajú sledované informácie, zároveň poskytol dva scripty v jazyku Javacsript.
4. Kusy kódu bolo nutné vložiť do zdrojového kódu stránky. Upraviť a doplniť súbor index.php a potom upload s kódom "google_anylitics.php" na web.

Výsledok:  Po prihlásení sa na účet GA,  sa zobrazí hĺbková analýza návštevnosti stránky. Informačný panel ukazuje graficky a číselne:

• návštevy podľa dní
• používateľnosť stránok: návštevy, počet zobrazení stránky, počet stránok na jednu návštevu, miera odchodov zo vstupnej stránky, priemerný čas na stránke, % nových návštev
• prehľad návštevníkov
• zobrazenie na mape
• prehľad zdrojov návštevnosti
• prehľad obsahu - hĺbková analýza obsahu stránky
• dá sa vytvoriť vlastný prehľad-pridať nový segment sledovanosti, napr. akú výkonnosť majú moje kľúčové slová v iných krajinách.

Záver: Analýza týchto výsledkov je dôležitá pre mňa ako správcu stránky, vedie k zamysleniu sa a technickým zmenám, pre lepšiu informovanosť návštevníkov, zvýšeniu raitingu stránky školy.
Keď to budem sledovať aspoň mesiac-dva, zobrazím graf a podelím sa s vami  o dojmy, či to splnilo moje očakávania a čo zaujímavé som sa dozvedela. Ak ste zvedaví ako ja, tak si na tento príspevok znova kliknite, budem ho aktualizovať.

Zaujímavé blogy kolegov

(3DG1/zadanie W2)

Dovolila som si poslať komentár kolegom, ktorých O mne som čítala ako o mne...

http://luba-da.blogspot.com/, http://darinak.blogspot.com/, http://katihn.blogspot.com/

Z tých, ktoré ma zaujali pri prezeraní boli napr. aj blogy:

• Rasťo Cichý - rascicho.sk/blog/ - blog ma zaujal, lebo je zaujímavý moderným dizajnom, vtipný, inšpiroval ma k zadaniu Google Analytics 

• Alica Karkušová http://alica.blog.matfyz.sk/ -
  blog ma zaujal, lebo ju poznám z internetu už dávnejšie-teraz v ĎVUi aj naživo, v blogu sa chce venovať vzdelávaniu INF na SŠ; je učiteľkou gymnázia v Martine, ktorého som ja absolventkou; z jej stránky pre žiakov som čerpala učebné materiály

• Jarmila Janisková http://janiskova.spaces.live.com/default.aspx - blog ma zaujal, lebo má motto v hlavičke, ktoré sa mi páči: 

Každý žiak je schopný učiť sa, avšak možno nie v ten istý čas a tým istým spôsobom

a pretože som sa na jej blogu dočítala o aktivitách klubu moderných učiteľov v Novom Meste nad Váhom, len mi je ľúto, že je pre učiteľov ZŠ a riešia teda svoje špecifické problémy, keby bol aj pre SŠ, hneď by som medzi nich išla, veď Trenčín a N.M. sú blízko.